Vo výsledkoch WAIS celkové IQ (CIQ alebo FSIQ) vyjadruje celkovú úroveň a rozdiely medzi štyrmi indexmi podmienky, v ktorých človek ľahšie využíva svoje schopnosti alebo zažíva väčšiu záťaž.
Subtesty a správanie počas vyšetrenia pomáhajú objasniť, prečo rozdiel vznikol. Podstatou interpretácie je spojiť rozdiely v skóre s podmienkami, ktoré menia výkon pri práci, učení a rozhovore.
Celkové IQ vyjadruje celkovú úroveň schopností
Celkové IQ sa vo WAIS-III označuje ako CIQ a vo WAIS-IV ako FSIQ. Zhŕňa viacero kognitívnych oblastí do celkového skóre s priemerom 100 a štandardnou odchýlkou 15. Vyjadruje všeobecnú úroveň intelektových schopností v porovnaní s ľuďmi rovnakého veku.
Vo WAIS-III výsledky zahŕňajú aj verbálne IQ (VIQ) a performačné IQ (PIQ), ktoré ukazujú širšie zložky celkového výkonu. Vychádzajú z iných skupín subtestov než indexy verbálneho porozumenia a percepčného usporiadania, preto sa ich rozdiel interpretuje ako samostatná informácia.
Percentil vyjadruje pozíciu v skupine ľudí rovnakého veku. Interval spoľahlivosti uvádza rozpätie skóre zohľadňujúce chybu merania. Celkové IQ sa preto číta spolu s týmto rozpätím, nie ako nemenný bod.
Samotné celkové skóre ešte neukazuje, v ktorých úlohách človek ľahšie využíva svoje schopnosti a pri akých podmienkach narastá záťaž. Toto zloženie ukazujú štyri indexy. Celkové skóre podrobnejšie vysvetľuje článok Čo je FSIQ.
Rozdiely medzi štyrmi indexmi ukazujú podmienky dobrého výkonu a väčšej záťaže
Štyri oblasti zahŕňajú verbálne porozumenie, percepčné schopnosti, pracovnú pamäť a rýchlosť spracovania. Vo WAIS-III sa označujú IVP, IPU, IPP a IRZ alebo IRS, vo WAIS-IV VCI, PRI, WMI a PSI. Ich význam a rozdiely v zložení medzi verziami vysvetľuje článok Význam IQ a indexov WAIS.
Pri každom indexe je dôležitá úroveň v porovnaní s rovesníkmi aj relatívna výška oproti ostatným vlastným indexom. Predstavme si napríklad rýchlosť spracovania 95 a ostatné indexy okolo 120. Rýchlosť spracovania je oproti ľuďom rovnakého veku v priemernom pásme, ale v rámci vlastného profilu je nižšia. Vyhľadávanie vizuálnych informácií a práca rukou v časovom limite môžu obmedzovať, ako dobre človek uplatní svoju silu v porozumení a uvažovaní.
Rozdiely medzi indexmi teda ukazujú nielen to, ktoré schopnosti sú vyššie alebo nižšie, ale aj ako sa u toho istého človeka mení výkon podľa podmienok úlohy.
Ak správa zahŕňa analýzu rozdielov, štatistická významnosť pomáha posúdiť, či rozdiel možno ťažko vysvetliť iba chybou merania. Miera výskytu ukazuje, ako často sa podobne veľký rozdiel objavuje v normatívnej skupine. Dopĺňajú tak informáciu o presvedčivosti a nezvyčajnosti rozdielov v profile.
Subtesty a správanie počas vyšetrenia objasňujú príčiny rozdielov
Indexy ukazujú rozdiely medzi oblasťami. Subtesty približujú, pri ktorých nárokoch úloh boli rozdiely výraznejšie: pri vizuálnom vyhľadávaní, uchovávaní ústnych informácií, písaní či časovom limite. Škálované skóre subtestov používa priemer 10 a štandardnú odchýlku 3, teda inú škálu než celkové IQ a indexy s priemerom 100.
Aj v rámci rýchlosti spracovania sa líšia nároky úlohy, pri ktorej človek hľadá a porovnáva symboly, a úlohy, pri ktorej ich podľa predlohy opakovane zapisuje. Ak je nižší iba druhý výsledok, vysvetlenie nemusí skončiť pri „nižšej rýchlosti spracovania“. Pozornosť sa môže zamerať na záťaž spojenú s písaním alebo pracovným postupom.
Ak je pracovná pamäť v rámci vlastného profilu nižšia a zároveň človek počas vyšetrenia stráca časť postupne predkladaných ústnych informácií a aj v bežnom živote si ťažšie uchováva viacero ústnych pokynov, pomáha podávať pokyny jednotlivo a zapisovať hlavné body. Ak je nižšia rýchlosť spracovania a človek pracuje presne, no často nestihne časový limit, dáva zmysel zvážiť, či dlhší čas alebo iný spôsob odpovede umožní lepšie využiť jeho schopnosti.
Pri vysvetlení výsledkov je podstatné, v akom správaní sa rozdiel prejavil počas vyšetrenia a v ktorých každodenných situáciách sa opakuje. Ako spojiť kognitívne rozdiely s bežným životom, vysvetľuje článok Základy kognitívneho profilu.