Normovanie je postup, ktorým sa hrubé skóre subtestov prevedie na pozíciu v referenčnej skupine, aby sa dalo porovnávať na IQ stupnici. Referenčnú skupinu japonskej verzie BrainTypeIQ tvorí 841 ľudí, ktorí test prvýkrát dokončili za zhodných podmienok stanovených pre analýzu.
Slovenská verzia v súčasnosti používa predbežné skórovanie upravené podľa japonskej verzie. Práve zbierame dáta.
Z viac než 2 000 dokončených testov sme vybrali referenčnú skupinu 841 ľudí
V japonskej verzii sa nazbieralo viac než 2 000 záznamov o dokončení testu. Zahŕňali však aj opakované pokusy a testy s úlohami či podmienkami skórovania, ktoré sa líšili od súčasných.
Preto sme overili odpovede, predchádzajúce pokusy, použité úlohy a podmienky skórovania. Do analýzy sme zaradili 841 ľudí, ktorí prvýkrát dokončili súčasných deväť subtestov za rovnakých podmienok. Z rozdelenia ich hrubých skóre sme vytvorili normy pre všetkých deväť subtestov.
Tú istú vzorku 841 ľudí sme použili aj na analýzu reliability BrainTypeIQ.
IQ a percentily BrainTypeIQ vyjadrujú relatívnu pozíciu voči týmto ľuďom, ktorí prvýkrát dokončili japonskú verziu. Vzťah IQ 100, 120 a 130 k percentilom pomáha pochopiť pozíciu na tejto spoločnej stupnici.
Normovanie prevádza hrubé skóre na porovnateľné IQ
Ani rovnakých 20 správnych odpovedí nemusí vyjadrovať rovnakú úroveň schopností, ak sa líši počet úloh, ich náročnosť alebo skupina, s ktorou výsledok porovnávame. Preto zisťujeme, kde sa hrubé skóre každého z deviatich subtestov nachádza v rozdelení výsledkov 841 ľudí, a prevádzame ho na spoločnú stupnicu umožňujúcu porovnávanie medzi subtestmi.
Postup výpočtu piatich oblastí, indexu všeobecných schopností (GAI), indexu kognitívnej výkonnosti (CPI) a celkového IQ zo skóre subtestov opisuje článok Skórovanie BrainTypeIQ. Článok Kvalita merania v IQ testoch rozlišuje úlohu noriem, reliability a validity.
Vekové trendy sme zohľadnili podľa 739 ľudí vo veku 18–54 rokov
Na vytvorenie rozdelení hrubých skóre sme použili všetkých 841 ľudí. Vekový model sme vytvorili predovšetkým z dát 739 ľudí z tejto vzorky vo veku 18–54 rokov.
| Oblasť | Zohľadnenie veku |
|---|---|
| Gc: kryštalizovaná inteligencia | Bez vekovej korekcie |
| Gf: fluidné uvažovanie, Gv: vizuálno-priestorové spracovanie, Gwm: pracovná pamäť, Gs: rýchlosť spracovania | Vekové trendy zistené v dátach sa premietajú do skóre subtestov |
Tento rozdiel vyplýva z toho, že jednotlivé schopnosti majú odlišný vzťah k veku. Ich zmeny podrobnejšie opisuje článok Inteligencia a starnutie.
Pri overovaní na oddelených dátach bol najväčší rozdiel priemerného IQ medzi vekovými skupinami 3,77 bodu
Vzorku 841 ľudí, z ktorej vznikli normy, sme rozdelili na 70 % vývojových dát a 30 % overovacích dát so zachovaním vekového zloženia. Prepočet vytvorený na 70 % dát sme použili na zvyšných 30 %, ktoré pri jeho tvorbe neboli použité. Tento postup sme zopakovali 100-krát, aby sme zistili, či výsledok nezávisí iba od jedného konkrétneho rozdelenia. Najväčší zostávajúci rozdiel v priemernom celkovom IQ medzi štyrmi vekovými skupinami bol 3,77 bodu.
Aj na dátach nepoužitých pri tvorbe prepočtu zostal rozdiel priemerného celkového IQ medzi vekovými skupinami pod štyrmi bodmi. Výsledok potvrdil stabilitu noriem, ktoré zohľadňujú vekové trendy.